?

Log in

Previous Entry | Next Entry

Bret Easton Ellis - dojmy

BEE nemôže byť normálny! On síce tvrdí, že je absolútne psychicky zdravý, ale ja tomu neverím.
V prvotine Less Than Zero sa ešte neodvážil opustiť si uzdu naplno. Len opísal hnusnosti, ktorých sú schopné znudené detičky bohatých zaneprázdnených rodičov v LA. Hlavná postava sa tomu všetkému v podstate len prizerá a Ellis sa snaží aj o aký-taký ponor do jeho minulosti a myšlienok, hoci ho prebíjajú jalové rozhovory o ničom. Ľudia okolo Claya naozaj nemajú na práci nič iné, len zabíjanie nudy a otupovanie sa. V závere je hlavný hrdina dokonca znechutený a to je dobre.
Po Less Than Zero napísal Ellis The Rules of Attraction. Knihu som nečítala, no videla som film – aj v ňom sa dajú ešte zachytiť nejaké náznaky odporu k opisovaným skutočnostiam.
Ale potom prichádza American Psycho, v ktorom sa Ellis prejavuje naplno. Aj v tomto prípade som videla filmovú adaptáciu a hoci to bola silná káva, prežila som ju bez väčších tráum. V časoch, keď sa scenáristi a režiséri hororov predbiehajú v zvrátenostiach, človek sa stáva odolnejším a fiktívne vizuálne násilie ho už tak nešokuje.
Ibaže pozrieť si film a prečítať knihu je rozdiel. A na čítanie Ellisovho Amerického psycha potrebuje čitateľ silný žalúdok. Je to dielo nefalšovaného sadistu. Žiadny spisovateľ v psychickej norme, aj keď používa násilie funkčne, by podľa mňa nebol schopný opisovať scény vraždenia do takých otrasných detailov ako Ellis. A keďže Ellis priznáva, že sa s Patrickom Batemanom z Amerického psycha stotožňuje – hoci odkazuje na jeho depresiu a znechutenie zo sveta – nemám dôvod pochybovať. Jeho knihy sú prostriedkom, ktorým si vybíja svoje napätie... čo je lepšie ako keby behal po svete a nechával po sebe chodník postriekaný krvou a znečistený vnútornosťami, no nemyslím si, že je to dôvod, aby svoje knihy vydával pod rúškom spoločenskej kritiky.
Jeho kniha ani nie je natoľko umelecky hodnotná, aby mohla ospravedlniť siahodlhé opisy beštiálneho vraždenia. Po celý čas len opisuje – a priznávam, že zo začiatku ma to celkom aj bavilo –, zahlcuje detailmi zo života boháča, ktorý nemá na práci nič iné, len dobre vyzerať a dokazovať svetu svoje bohatstvo. Postupne sa však prázdne rozhovory s jeho priateľmi a milenkami stávajú nudnými, hlavne preto, že gradácia deja nie je Ellisovou silnou stránkou. V podstate sa nič nedeje, potom Bateman niekoho zavraždí, čo mu prinesie sexuálne vzrušenie a niekoľkonásobný orgazmus, potom si chvíľku žije svoj nudný život, zacvičí si, pozávidí bohatším a vplyvnejším známym, nadroguje sa, nechá sa frustrovať vonkajšími okolnosťami a nájde si ďalšiu obeť.
Uvedomujem si, že moja kritika je podmienená negatívnymi emóciami, ktoré vo mne Ellis vyvolal, hoci som sa snažila čítať Americké psycho absolútne nezúčastnene. A to, čo vyvoláva silné emócie by podľa niektorých definícií mohlo byť umením... keby to zároveň nebola praktická príručka pre sériového vraha. Žiadna postmoderna by nemala považovať takéto niečo za samozrejmosť. Ale čo je na tom najhoršie – mám nutkanie prečítať si aj ďalšie Ellisove knihy. Nielen kvôli ich pekným názvom (Glamorama, Lunar Park, Imperial Bedrooms), ale aj z čírej zvedavosti, či sa moja diagnóza jeho poruchy osobnosti potvrdí alebo nie.


Tags:

Comments

( 1 comment — Leave a comment )
lucifer2004xx
Aug. 25th, 2010 12:39 pm (UTC)
profesionalna deformacia sa nezaprie XD
ap nemusim. nuda.
( 1 comment — Leave a comment )

Latest Month

March 2011
S M T W T F S
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  
Powered by LiveJournal.com
Designed by Kenn Wislander